Created by Petronela Kovaľová
Poradca vychádza len z vlastných skúseností, ktoré mu prídu významnejšie ako klientove skúsenosti. Poradca začne klienta poúčať,nabádať a hodnotiť situácie na základe vlastných predstáv.
Poradca má o sebe mienku, že je on najvyššia autorita a jeho názory sú tie správne, o názory svojho klienta sa nezaujíma. Vytvára rýchle diagnostiky.
Poradca zveličuje klientove problémy a aj to, ako mu práve on pomohol vyriešiť jeho problém. Uspokojuje to poradcovu potrebu uznania.
Poradca sa stotožňuje s klientom. Stráca nestrannosť, čo vedie proces do slepej uličky.
Poradca sa emocionálne naviaže na klientov prípad. Stráca nad všetkým odstup a prichádza tak o možnosť klientovi reálne pomôcť.
Poradca vynáša tzv. morálne súdy. Pred klientom sa javía ako nadriadený.
Klientov problém v poradcovi vyvoláva zábrany, s ktorými si nevie dať rady a tak začne riešiť vedľajšie, menej dôležité okolnosti. Napr. v prípade týraného alebo zneužívaného dieťaťa.
Poradca vidí v klientovom probléme vyobrazenie svojich vlastných problémov, čo ho vedie k tomu, aby mu vnucoval svoje vlastné riešenia.